Skúste si v online vyhľadávači zadať “najvýznamnejší ľudia histórie”. Kto sú tí, ktorí históriu ľudstva ovplyvnili najviac? Svetovo uznávané médiá ponúkajú niekoľko rebríčkov. Medzi najčastejšie spomínané mená patria Albert Einstein, Leonardo Da Vinci, Galileo Galilei, William Shakespeare, Martin Luther King, Jr., Mahatma Gandhi, Julius Ceasar, Abraham Lincoln či Nikola Tesla. Žili v rôznych dobách našej histórie, preslávili sa rôznymi činmi. Čo ich však spája? Určite pohlavie. Medzi najvýznamnejšie osobnosti našich dejín patria takmer výlučne muži. V tomto duchu sa niesli aj naše hodiny dejepisu, počas ktorých sme spoznali velikánov našej politickej histórie, vedy, umenia, inovácií i priemyselného pokroku. Znamená to teda, že muži sa dokázali od nepamäti viac presadiť, boli úspešnejší, či dokonca inteligentnejší?
Ženy zaradené do rebríčkov najvplyvnejších osobností by rozhodne nesúhlasili. Marie Curie, Rosa Parks, Ada Lovelace, Margaret Thatcher, Mary Wollstonecraft, Rosalind Franklin, Matka Tereza, Amelia Earhart, či princezná Diana. Poznáte ich všetky? Vedeli ste, že Afroameričanka Rosa Parks vyvolala hnutie za občianske práva Afroameričanov tým, že sa v roku 1955 v americkom Montgomery odmietla vzdať svojho miesta v autobuse? Poznáme Steva Jobsa či Billa Gatesa, no vedeli ste, že za prvého počítačového programátora sa považuje Ada Lovelace, nadaná matematička?
História ľudstva rovnako ako súčasné dejiny poznajú aj mimoriadne úspešné ženy. Avšak ich počet sa zdá byť podstatne menší. Jasne to vieme porovnať napríklad pri štatistike Nobelových cien. Od roku 1901, kedy sa ceny udelili prvýkrát, až do roku 2020 získalo toto prestížne ocenenie len 58 žien zatiaľčo až 876 mužov. Tento výrazný rodový rozdiel sa však v posledných rokoch zmenšuje. Z jedenástich laureátov Nobelovej ceny menovaných v roku 2020 boli štyri ženy, čo je malý veľký krok pre posilnenie postavenia žien v spoločnosti.
Zamysleli ste sa niekedy, čím to je, že významné historické míľniky a úspechy si spoločnosť spája výraznejšie s mužmi, aj keď je dokázateľné, že sa na nich podieľali aj ženy?
Čo prezrádza história?
Pozerajúc do minulosti je zrejmé, že ženy boli dlhé desaťročia považované za tie, ktorých hlavnou úlohou bolo starať sa o domácnosť a vychovávať deti. Právo na vzdelanie, právo vlastniť majetok či volebné právo nám neboli priznané zarovno s mužmi.
O svoje rovnocenné postavenie v spoločnosti sme museli bojovať. Náš boj o základné ľudské práva rovnako ako príležitosti pre sebarealizáciu a kariéru v zamestnaní si však vyžadoval čas. Avšak ten sa pri jednoduchom spôsobe života, kedy sa od žien očakávala vzorová starostlivosť o domácnosť, statok a množstvo detí, naskytol len zriedka. Navyše ženy si vydobyli možnosť vzdelávať sa rovnocenne s mužmi až v 20. storočí. Dovtedy mali aj veľmi limitované vlastnícke, dedičské i rodičovské práva.
Od 18. storočia najmä priemyselná revolúcia, technologický pokrok a následné spoločenské zmeny otvorili ženám príležitosť zapájať sa plnohodnotne do pracovného prostredia, tráviť čas vzdelávaním sa, venovať sa svojim záujmom, rozvíjať svoje talenty. Teda nie kvôli rozdielnym schopnostiam či inteligenčnej výbave medzi ženami a mužmi, ale prameniac z historicky podmieneného spoločenského rozdelenia mužskej a ženskej role.
„Na matematiku nemáš bunky. Technológiám baby nerozumejú.”
Stretli ste sa už tiež s takýmito vyjadreniami? Pri porovnaní mužského a ženského mozgu vedci nepotvrdili silnejšie biologické predispozície na matematiku či technické vedy u mužov. Mužom to teda nemyslí lepšie než ženám. Naše mozgy sa však predsa od tých mužských trochu líšia.Keď vezmeme do úvahy veľkosť tela, mužský mozog je väčší o asi 9 %, avšak my máme väčšie štyri zo siedmich podstatných centier. Výkon od veľkosti nezávisí. Podstatné je, že máme dokopy rovnaký počet mozgových buniek, my ich len máme uložené v menšom priestore. Teda náš mozog rozhodne nie je ten, ktorý nám prekáža pri výpočte algoritmu či písaní HTML kódu.
Ako na nás vplýva spoločnosť?
Od narodenia sme súčasťou spoločnosti. Najprv je to rodina, neskôr deti na ihrisku, kolektív v škole, v práci, širšia spoločnosť, ktorá nás vníma na globálnej úrovni cez sociálne siete. Od malička podliehame vo väčšej alebo menšej miere spoločenských stereotypom. Dievčatá nosia dievčenské oblečenie, dostávajú dievčenské darčeky, vyžadujú sa od nás výborné výsledky v škole, poslušnosť, decentné vystupovanie. Tieto očakávania sú výsledkom dlhodobého spoločenského vývoja, ktorý do veľkej miery ešte donedávna staval na jasne definovaných mužských a ženských roliach. Dôsledky tohto spoločenského vývoja predstavujú napríklad nerovnoprávne postavenie LGBTI komunity, nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien, menšia ochota žien podstupovať riziko, nedôvera žien vo svoje schopnosti, či perfekcionizmus, ktorý často ženám bráni kariérne napredovať a osobnostne rásť. Rýchlosť spoločenského pokroku ovplyvniť asi nedokážeme, no dokážeme rozvíjať svoje poznanie o dôsledkoch spoločenského tlaku na naše sebavedomie, činy či rozhodnutia.
Vo svetovom rebríčku sto najlepších hráčov šachu sú tri ženy. Podľa odhadov je v IT priemysle posledných desať rokov konštantne 16 % žien. Vo svete letectva je len 7 % žien pilotkami alebo leteckými inžinierkami. Slovo inžinierka je dokonca tak málo používané, že Google ho pri skloňovaní chce upraviť do mužského rodu. Napriek týmto nepriaznivých štatistikám v mnohých oblastiach vidíme progres, teda ženy sa dostávajú do popredia a rodové priepasti sa zmenšujú. Zjavný pokrok je vidieť na súčasných vládach ekonomicky rozvinutejších krajín.
Naše učebnice dejepisu o silných ženských postavách zväčša mlčia. O to viac ich potrebujeme aktívne vyhľadávať a učiť sa od tých žien, ktoré vynikali a vynikajú svojim intelektom, schopnosťami, odhodlaním a vytrvalosťou. Lebo toto sú zručnosti potrebné pre 21. storočie. Mäkké zručnosti, ktoré vieme získať proaktivitou, skúsenosťami a nebojácnosťou prijímať nové výzvy.
Autorka: Barbora Rusiňáková